Prvé zmienky o prezervačnej technike pri rinoplastike sa zaznamenali už v roku 1899 doktorom Goodaleom. Postup a metodika, akým bola operácia vykonaná sa samozrejme líšil od terajších techník, ale podstata ostala nezmenená – zachovať chrbát nosa, iba s miernymi úpravami, aby sa pri operácií zachovalo čo najviac nepoškodených štruktúr.
Pre lepšie porozumenie, aký je rozdiel medzi ostatnými postupmi a prezervačnou technikou, najprv vysvetlíme „klasický“ postup.
Klasická metóda:
Pri klasickej technike (nazývanej aj resekčná technika) sa hrb na chrbáte nosa odsekne – chrupková aj kostená časť. Následne sa chrbát nosa musí rekonštruovať. Úskalie spočíva v tom, že rekonštrukciou sa nedá dosiahnuť pôvodný tvar klenby. Taktiež riziko následných nerovností je väčšie. Tento postup bol zaužívaný desaťročia aj v modernejšej medicíne a na prezervačnú techniku sa akosi zabudlo. Dôvodom bolo asi najmä to, že resekčná technika je z hľadiska zručnosti jednoduchšia a rýchlejšia.
Prezervačná metóda:
Spomínaná prezervačná metóda rinoplastiky je naopak zložitejšia, ale zato s oveľa menším zásahom do štruktúr nosovej klenby a s výsledkom minimálne takým, ako pri „klasickom“ postupe. Na obrázku nižšie môžete vidieť, že vrchná časť nosa (dorzum) ostane zachovaná a korekcia nosa sa dosiahne resekciami v spodných častiach nosa. Takýmto spôsobom nos „sadne“ a prípadné nerovnosti dorza sa korigujú najčastejšie zbrúsením diamantovou frézou.
Prezervačná metóda, ako sme už písali, sa od roku 1899 vytratila a jej návrat sa naplno rozbehol od roku 2018, kedy lekári, ako napríklad Daniel Rollin, Baris Cakir, Carlos Neves a ďalší posunuli túto metódu na ďalší level. Len pre zaujímavosť, doktor Goodale v roku 1899 pri svojej operácií použil aj kladivo, aby nos pacienta sadol na miesto. V dnešnej dobe sa samozrejme takéto niečo na operačnom stole nedeje. Práve naopak, vylepšená prezervačná technika rinoplastiky poskytne pacientovi prirodzený estetický výsledok s výhodami oproti klasickému postupu, pri oveľa menšom poškodení vnútorných štruktúr nosa. Týmto postupom sa chránia dôležité väzivá a svaly nosa.
Je pozoruhodné, že aj pred viac ako 100 rokmi sa používali techniky, ktoré majú aplikácie aj v dnešnej dobe. Prezervačná technika pri rinoplastike je samozrejme dnes úplne inde ako predtým, ale podstata sa zachovala. Táto technika ponúka viacero výhod, treba však povedať, že je vhodná len pre určité typy korekcií. Prezervačnú metódu rinoplastiky u vhodných pacientov praktizujeme na našej klinike od roku 2020. Lekári majú k dispozícií množstvo postupov a metód, ako daný problém riešiť a je len na skúsenosti a zručnosti operatéra, aby zvolil postup, ktorý bude pre pacienta najefektívnejší a najlepší. Určiť pre pacienta a jeho diagnózu najvhodnejšiu metódu operačného postupu ostáva aj naďalej ako jedna z najdôležitejších vecí nielen pri rinoplastike, ale pri operáciách všeobecne.
