Prvé zmienky o prezervačnej technike pri rinoplastike sa zaznamenali už v roku 1899 doktorom Goodaleom. Postup a metodika, akým bola operácia vykonaná sa samozrejme líšil od terajších techník, ale podstata ostala nezmenená – zachovať chrbát nosa, iba s miernymi úpravami, aby sa pri operácií zachovalo čo najviac nepoškodených štruktúr.